Teleradiológia
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
Telerádiológia je prenos rádiologických obrazov pacientov, ako sú rentgenové snímky, obrazové záznamy počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie z jedného miesta na druhé. K tomu dochádza za účelom zdieľania informácií s inými rádiológmi a lekármi. K archivácii telemedicínskych obrazových informácií (statických i dynamických) sa používa systém PACS (skratka z angl. Picture Archiving and Communication Systém, česky Systém pre archiváciu obrázkov a komunikáciu), ktorý pracuje na dátovom štandardu DICOM.
Systémami zaoberajúcimi sa transferom telemedicínskych informácií som sa zaoberal v 8. diele tohto seriálu. Aby som tu nemusel znova všetko vysvetľovať, pozrite sa sem, kde si celý článok môžete prečítať.
Telerádiológia zlepšuje zdravotnú starostlivosť o pacientov tým, že rádiológovia môžu poskytovať svoje služby bez toho, aby museli byť na rovnakom mieste, ako pacient. To je dôležité predovšetkým v tých prípadoch, kedy je nutné vyhľadať špecialistu z odboru magnetickej rezonancie, neuroradiológa, či rádiológa z oddelenia pediatrie. Títo odborníci pôsobí väčšinou vo veľkých metropolitných mestách a sú k zastihnutiu iba v pracovných dňoch. Telerádiológia umožňuje ich dostupnosť 24 hodín denne sedem dní v týždni.
K prenosu telemedicínskych informácií, vrátane obrazovej dokumentácie, nie je nutná komunikácia s príjemcom v reálnom čase. Pre zdieľanie dát sa používa princíp „store and forward“ (po slovensky ulož a pošli ďalej). Využíva sa tu medzistaníc (uzlov), ktoré najskôr overia integritu dát a až potom ich odošlú ďalej. Systém odstraňuje chybné dáta, čím sa znižuje zaťaženie siete. Ako som sa už zmienil v úvode, archivačný systém PACS pracuje na dátovom štandardu DICOM. Ten slúži na zobrazovanie, distribúciu, skladovanie a tlače medicínskych dát urobených pomocou zobrazovacích metód, ako sú napríklad rentgenové snímky, obrázky z počítačovej tomografie, či magnetickej rezonancie. DICOM popisuje, ako majú byť informácie uložené a prenášané, aká má byť obrazová komprimácie apod. Technológia PACS umožňuje skladovanie obrazovej dokumentácie a riadi prístup k týmto informáciám.
Aby telerádiológia mohla fungovať, je potrebné mať tri základné komponenty. Tými sú stanice pre odosielanie obrázkov, prenosová sieť a stanice pre príjem obrázkov. Najčastejšie prenos dát prebieha medzi dvoma vzdialenými počítačmi pripojenými na internet. Monitor zariadenia, ktoré obrazovú dokumentáciu prijíma, musí mať vysoké rozlíšenie, aby bolo možné snímky zobraziť vo vysokej kvalite. Pre väčšie pohodlie pri prezeraní dokumentov je dobré mať k zariadeniu pripojenú tlačiareň a snímky si vytlačiť.
Dôvodov pre zdieľanie rádiologických snímok je niekoľko. Patrí medzi ne napríklad potreba vyšetrenia z modality, ktorú lekár nemá, či potreba aktuálnych snímkov urobených v inom zdravotníckom zariadení. Ďalej tiež potreba predchádzajúcich snímkov pacienta pre porovnanie vývoja jeho stavu a možnosť konzultácie diagnózy v akútnych prípadoch, alebo pri výraznej zmene pacientovho zdravotného stavu. Lekári sa tiež snažia vytvoriť si pre seba komplexný a ucelený obrazový záznam pacienta.
Až do neskorých deväťdesiatych rokov minulého storočia bola telerádiológia používaná primárne jednotlivými rádiológmi k interpretácii ojedinelých prípadov z miest mimo pracoviska, prevážne z domova lekárov. Spojenie s ostatnými odborníkmi prebiehalo skrz klasické analógové telefónne linky. Telerádiológia sa začala rýchlo vyvíjať s neustále sa rozširujúcim voľným prístupom k internetu. Vyvinula sa tiež nová technológia CT (počítačová tomografia), ktorá sa stala hlavným nástrojom pri vyšetrovaní na pohotovosti. Skôr sa robili 2 až 3 rentgeny týždenne a teraz to bolo 3 – 10, niekedy aj viac vyšetrení pomocou CT za noc. Bežná pracovná doba rádiológa bola 8 až 10 hodín päťkrát v týždni. Teraz bolo potrebné, aby boli dostupní 24 hodín 7 dní v týždni. Táto situácia bola neúnosná predovšetkým v menších mestách, kde bol iba jeden rádiológ na celé zdravotnícke zariadenie.
Tieto okolnosti spôsobili veľký rast spoločností zaoberajúcich sa poskytovaním rádiológie na diaľku. Napríklad firma poskytujúca teleradiologické konzultácie v Indiane spolupracuje s lekármi z Texasu. Niektoré firmy spolupracujú dokonca s odborníkmi až z Austrálie a Indie. V Spojených štátoch amerických existuje napríklad spoločnosť USARAD, ktorá poskytuje denné aj nočné rádiologické konzultácie. Ponúka svoje služby malým a stredne veľkým nemocniciam, špecializovaným klinikám a pohotovosti. Ďalšou spoločnosťou, ktorá poskytuje svoje služby každý deň vrátane sviatkov je NexxRad Teleradiology Partners.
Európska telerádiológia za tou americkou zaostáva. Možným dôvodom je skepticizmus a predsudky voči tomuto odboru. Väčšina európskych rádiológov stále považuje telerádiológiu za niečo, čo im umožňuje študovať prípady na cestách z notebookov, ale nepripadá im ako profesionálna služba, ktorá môže zlepšiť starostlivosť o pacientov. Niektorí lekári vidia v spoločnostiach, zaoberajúcich sa telerádiológiou, dokonca určitú hrozbu. Medzi európske teleradiologické firmy patrí napríklad Teleconsult Europe, Teleradiology Europe, či Telemed Providers.
V Ázii je jednou z najznámejších spoločností Clarity, sídliaca v Singapure. Je to teleradiologická spoločnosť, ktorá bola založená s víziou poskytovania celosvetových, kvalitných a cenovo dostupných diagnostických služieb v tomto odbore.
Jednou z najväčších spoločností v Austrálii, zaoberajúcich sa týmto odborom, je spoločnosť Imaging I-TeleRAD. Ďalšou spoločnosťou je napríklad Imaging Partners Online.
Práca rádiológov v telemedicíne sa v Českej republike neustále vyvíja a nemá zatiaľ žiadne jasne dané kritéria a pravidlá. Samozrejme je vyžadované vzdelanie v danom odbore a prax. Rovnako tak ako vo svete, aj u nás je dôležité mať pre prevádzku telerádiológia certifikované pracovné prostriedky. Tými sú monitory pre určovanie diagnózy, prehliadače a úložisko snímkov. Pre zdieľanie rádiologickej dokumentácie je veľmi dôležité tiež zaistenie bezpečnosti poskytovaných dát.
V Českej republike existujú dva konkurenčné nezávislé výmenné systémy. Sú nimi ePACS a Redimed. Obaja sú veľmi dobre zabezpečené a ľahko ovládateľné. Sú rutinne používané v mnohých zdravotníckych zariadeniach. Výhodou je, že systémy neriešia autorské práva. Nezaujímajú sa o to, čo sa zo snímkami stane po ich prenose. Zodpovednosť je čisto na odosielateľovi a na príjemcovi snímkov. Tieto systémy sú schopné prepojiť kohokoľvek a kdekoľvek, a to nezávisle od poskytovateľa alebo príjemcovia dát, ani na výrobcovi PACS riešenia či výrobcovi modalít. Rozdiel medzi PACS a ePACS je v tom, že PACS je koncept archivácie určitých materiálov, kdežto ePACS je projekt zaoberajúci sa komunikačnou infraštruktúrou pre výmenu dát medzi zdravotníckymi zariadeniami. V iných krajinách majú mnoho systémov, ako sú tieto dva (ePACS a Redimed), ale nikde nie sú takto otvorené. V tomto ohľade našim susedom môžu závidieť aj mnohé vyspelé štáty. Vznik takýchto systémov umožnila predovšetkým legislatíva, ktorá konkrétne neriešila, čo a ako by malo fungovať. Jedinou nevýhodou systémov ePACS a Redimed je to, že hoci k práci používajú rovnakú technológiu (DICOM), tak medzi sebou nemôžu navzájom komunikovať.