Informačné systémy v eHealth
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe 

Základným pilierom eHealth je kvalitný informačný systém. Je to logické, pretože ide o elektronizované a počítačové zdravotníctva, ako hovorí definícia. Na druhú stranu je to jedna z príčin, prečo sa lekári do eHealth neženú. Terminológia informatiky je na hony vzdialená výrazom medicínskym. A pochopenie základných princípov je niekedy zložité.

Nevyhnutnou podmienkou pre rozšírenie eHealth je počítačová gramotnosť používateľov systému. Cieľom nášho seriálu pre lekárov a zdravotníkov však nie je výučba informatiky, preto sa týmto technický záležitostiam venujem len všeobecne av prehľade. Na druhú stranu bez znalosti základných pojmov sa nezaobídeme.

Zdravotnícka informatika je aplikovaným odborom IT zameraným na informácie o zdraví. Zaoberá sa teoretickými aj praktickými aspektmi spracovania informácií získaných na základe poznatkov a skúseností z odboru zdravotnej starostlivosti. Analogicky možno definovať lekársku informatiku. Ide o vyjadrenie určitého stupňa vedomostí na základe informácií získaných pri zbere základných údajov. Analýzou dát získavame informácie, ktoré je možné na základe medicínskych či zdravotných znalostí interpretovať. Prínosom elektronizovaného a automatizovaného zdravotníctva potom je oi sprístupnenie informácií v reálnom čase ako lekárom, zdravotníkom, prípadne pacientom, ale aj ďalším cieľovým skupinám podľa kritérií eHealth (zdravotné poisťovne, komerčné subjekty a pod).

V informatike ide vždy o využitie dát. Dáta sú nositeľmi informácií az hľadiska IT je možné definovať ako konkrétnu sekvenciu znakov. Príkladom dáta môže byť numerické vyjadrenie výšky (napr. 176) či hmotnosti pacienta (napr. 90) alebo alfanumerickej vyjadrenie krvnej skupiny (napr. B alebo 0).

Dáta sú zdrojom informácií, ktoré už majú konkrétny význam. Z príkladu numerického dáta 176 získame informáciu, že pacient meria 176 cm, obdobne 90 vyjadruje hmotnosť 90 kg a B vyjadruje krvnú skupinu A, zatiaľ čo 0 krvnú skupinu 0. Konkrétne informačné význam získavame teda analýzou dát.

Interpretácia informácií na základe odborných znalostí už dostávame konkrétne výstupy. Napr. pri výške 176 cm a hmotnosti 90 kg ide o pacienta v pásme obezity (BMI = 29).

Prepojením informatiky v zdravotníctve a telekomunikácií vzniká hybridný odbor zdravotnícke telematika. Pretože eHealth ako odbor nie je výlučne medicínsku záležitosťou, ale ide naprieč celým spektrom funkcií ovplyvňujúcich zdravie a zdravotníctvo, tiež použité nástroje a vhodné riešenia idú nad rámec bežného využitia počítačov a internetu.

Dátové štandardy

Dôležitým prvkom pre možnosť včlenenie eHealth v rámci konkrétneho regiónu je jednotný informačný systém. Pretože však súčasná situácia v zdravotníctve je heterogénna, je dôležitou úlohou pri spracovaní základných dát vytvorenie spoľahlivého funkčného prepojenia.

Dáta sú znaky, ktoré je nutné vzájomne jednoznačne rozlíšiť a rozlíšiť aj ich kombinácie. Tieto znaky a kombinácie nesú jednoznačný význam a pre dátovú úroveň je rozhodujúce presné kódovanie a zápis.

Štandardom pre počítačové technológie je binárne kódovanie za použitia elementárnych znakov 1 alebo 0. Takéto kódovanie vyjadruje iba dve možnosti, že nastal iba jeden z dvoch možných stavov. Toto najmenšie možné množstvo informácie nazývame 1 bit (b). Vyššími jednotkami sú kb (kilobit), ​​Mb (megabit), Gb (gigabit), ktoré nie sú tisícnásobky predchádzajúceho stavu, ale platí pre ne prevod: 1KB = 1024 bitov, 1Mb = 1024kb a 1Gb = 1024MB. Sekvencia 8 bitov 1 Byte (B, číta sa bajt). Prevodný vzťah 1B = 8b. Vyššia jednotka kB (kilobajty) má prevodné vzťah 1kB = 1024B = 8192b.

Roztrieštenosť dátových štandardov komplikuje snahu o vytvorenie jednotného systému, ktorý sa zvyčajne nedarí vytvoriť ani v rámci krajov. Už vôbec je problematické nájsť dátové štandardy pre celú republiku či regióny ešte väčšie. Snahou informatických riešení sa neuberá smerom k vytvoreniu jednotného systému, ktorý by musel byť úplne nový. Snahou je vytvorenie funkčného prepojenia aplikácií existujúcich.

Riešenie sa za súčasnej situácie uberá dvoma hlavnými smermi, o ktorých sa stále diskutuje. Existuje prepracovaný medzinárodný štandard HL 7 (health level 7), ktorý je však nákladnejšia, ale za to je využívaný vo viacerých krajinách. Proti nemu stojí u nás dátové štandardy DASTA, ktoré sú českého pôvodu a sú u nás už dlho používajú v rade zdravotníckych zariadení. Súčasný trend odporúča hľadať vzťah a priestupnosť medzi oboma štandardmi, čo by umožnilo nemeniť český systém tam, kde je už zavedený.

Informačné protokoly

Základom komunikácie v eHealth je prenos dát medzi minimálne dvoma koncovými bodmi. Týmito bodmi je najčastejšie počítač, môže však ísť aj napr o mobilný telefón apod Pre fungovanie prenosu dát medzi týmito zariadeniami musí existovať presne definované vzťahy. Tieto vzťahy sa štandardizujú podľa konkrétnych pravidiel. Pravidlá, podľa ktorých prebieha výmena dát v sieti, určuje tzv komunikačný protokol. V jednom počítači môže byť takých protokolov nainštalovaných viac. Ale aby spolu mohli počítače komunikovať, musia obaja poznať rovnaký komunikačný protokol. Analógiou komunikačného protokolu v bežnom živote je jazyk, ktorý komunikujeme pri reči. Pre dohodnutie je nevyhnutné, aby obe strany ovládali rovnaký jazyk, ale je možné, aby jedinec ovládal jazykov viac.

Komunikačný protokol určuje pravidlá, podľa ktorých prebieha výmena dát v sieti, tj aspoň medzi dvomi počítačmi či mobily či počítačom a mobilom apod To umožní prepojenie napr rôznych operačných systémov či rôznych komunikačných médií. Tieto protokoly fungujú na princípe hierarchie, kedy nižšia vrstva poskytuje služby vrstve vyššej av rámci siete spolu vždy komunikujú vrstvy na rovnakej úrovni.

Každý komunikačný protokol má svoju vlastnú konfiguráciu, ktorá zaisťuje jeho jedinečnosť v systéme. Protokol môže byť vytvorený hardwarovo (natvrdo v zariadení), softwarovo (programom) alebo ich kombináciou. Základných úloh komunikačných protokolov je niekoľko. Protokol špecifikuje rad vlastností, napr detekuje druh spojenia (káblové, bezdrôtové a pod), následne nastavuje parametre komunikačného kanála (tzv. spojeni handshake), začína, detekuje, formátuje a ukončuje správy, zaisťuje obnovu spojenia pri jeho strate a spojenie tiež ukončuje.

Komunikačných protokolov existuje rad a možno ich bežne používať v sieťach Microsoft. Najbežnejšia sadou protokolov je dnes TCP / IP, na ktorom je postavený aj internet. Táto protokolová sada slúžiaca na prenos dát vznikla už v 60. rokoch minulého storočia ako armádny projekt v USA a pre neskoršie použitie v internete ho predurčili vlastnosti ako možnosť smerovania a jeho univerzálnosť. Smerovanie je proces, kedy k presunu dát z jednej siete do druhej nie je nutné prenášať dáta cez predvolenú bránu, počítače v sieti sú tak priamo spojené a môžu komunikovať napriamo. Niekedy býva táto sada protokolov označovaná ako rodina protokolov TCP / IP.

TCP / IP – Primárne transportný protokol / Protokol sieťovej vrstvy

TCP / IP je najrozšírenejšia skupina protokolov využívaných aj ako štandard v internetovej sieti. Názov vznikol z názvov dvoch najvýznamnejších protokolov tejto skupiny. Súčasťou tejto rodiny protokolov je však viac než 100 rôznych protokolov. Sú schopne prepojiť rôzne operačné systémy vrátane Windows, Linuxu a ostatných. Ide o ucelený sieťový model. Inštalácia protokolu je veľmi jednoduchá. Pretože ide o ucelenú sieťovú koncepciu, možno protokoly TCP / IP využiť v akejkoľvek počítačovej sieti, ako miestne, tak rozsiahle.

Primárne transportný protokol TCP vyjadruje servis nad základným protokolom sieťovej vrstvy IP. TCP nadväzuje spojenie medzi počítačmi a prevádza správy do sekvencie paketov v mieste zdroja a potom ich spätne zostaví do správ v cieli. Toto spojenie sa uskutočňuje prostredníctvom adries a portov umiestnených v každom počítači. Segmentom tak dáta a potvrdzuje ich príjem. Základné datagramy na základe adries v nich obsiahnutých vysiela protokol IP. Ten obhospodaruje adresovanie tak, aby pakety mohli byť smerované nielen cez rad uzlov, ale napr aj cez rad sietí.