Regionálne koncepcie v eHealth
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
Nemocničnými informačnými systémami sme sa zaoberali v minulom diele. Jedná sa o sústavy, ktoré majú za cieľ prepojiť nemocnice, ale aj ostatné zdravotnícke zariadenia tak, aby medzi nimi fungovala elektronická komunikácia. V dnešnom diele sa zameriame na tieto systémy v rámci jednotlivých regiónov. Jedným z politických prístupov uplatňovaných aj v zdravotníctve je budovanie regionálnych zdravotných zoskupení. Regionálna spolupráca sa uplatňuje na všetkých kontinentoch.
V Afrike sa jedná napríklad o projekt EAIDSNet (z angličtiny East African Integrated Disease Surveillance Network, slovensky východoafrická integrovaná sieť dohľadu nad chorobami) zameraný na dohľad a prevenciu infekčných ochorení. Vznikol v Tanzánii a rozšíril sa postupne do celej východnej Afriky. Cieľom projektu je prispieť k regionálnej integrácii členských krajín. Ide aj o zdieľanie zdravotných informácií medzi nimi. V Austrálii sa uplatňuje napríklad program The National Primary Health Care Strategy čiže Národná stratégia primárnej zdravotnej starostlivosti. Za jeden zo základných kameňov považuje regionálnu integráciu v eHealth, ale aj zdravotníctvo všeobecne. Na americkom kontinente zaštíťuje regionálnu spoluprácu v oblasti eHealth organizácia PAHO (Pan American Health Organization, teda Panamerická zdravotná organizácia). Európska únia presadzuje stratégiu vo vytváraní regionálnych systémov pre zdravotnícke zariadenia. Zdôrazňuje význam podpory štátu v oblasti koordinácie rozvoja eHealth. V Rusku je významnou firmou AKSIMED, tvoriaci regionálny systém. Prepája súkromný aj verejný zdravotnícky sektor, lekárske fakulty, poisťovne aj zdravotnícke orgány. Stmeľovanie zdravotníckych zariadení do jedného celku v rámci kraja sa rozvíja aj v Českej republike. Jedným z mála regiónov, kde systém funguje v praxi, je Olomoucký kraj. Rad zdravotníckych zariadení tam používa Integrovaný klinický informačný systém IKIS, ktorý vyvinula česká spoločnosť Medical Systems. K rozvoju systému dochádza tiež v Královohradeckom kraji, kde sú najmä centralizované laboratórie, zjednocujú sa nákupy a tzv. facility management, teda riadenie podporných činností daného zdravotníckeho zariadenia.
Aby bolo možné elektronicky prepojiť niekoľko zdravotníckych zariadení, je nevyhnutné zjednotiť ich informačné systémy. Jedná sa napríklad o technologické zjednotenie systémov (jednotné výstupy a štatistiky poskytované zdravotníckymi zariadeniami na centrálnu úroveň), či zjednocovanie procesov a spôsobov vedenia zdravotníckej dokumentácie. Prepojenie informačných systémov prináša úspory najmä v oblasti centrálnej správy.
Veľkou výhodou regionálnych zdravotníckych informačných systémov je to, že majú spoločné dátové centrum. Zdravotnícke zariadenia zdieľajú spoločnú databázu s jednotným centrálnym registrom pacientov. Tým sa predchádza chybám v dátach o pacientoch a je umožnená efektívnejšia starostlivosti o ne. Vyšetrujúci lekár má okamžitý prístup k pacientovej zdravotnej dokumentácii a môže pracovať s výsledkami vyšetrení, ktoré boli pacientovi vykonané v inom zdravotníckom zariadení. Tým pádom vzniká úspora času i finančných prostriedkov za prípadné opakované vyšetrenia.
Regionálny systém musí zabezpečiť zdieľanie dát dostupné v reálnom čase. To znamená, že dáta musia byť aktuálne platné, ihneď v okamihu, keď lekár robí vyšetrenie pacienta. Samozrejmosťou je tiež zaistenie bezpečnosti poskytovaných dát proti ich zneužitiu. To zahŕňa systém prístupových práv, ale aj evidenciu aktívnej a pasívnej činnosti používateľa v systéme. Aktívnou činnosťou sú myslené všetky úkony spojené so zápisom či zmenou dát. Pasívna činnosť zahŕňa aktivity spojené s nazeraním do dokumentácie pacientov.
V rámci regionálnych zdravotníckych systémov sú prepojené zdravotnícke zariadenia rôznych typov, ako napríklad polikliniky, nemocnice, ordinácie praktických lekárov či zdravotné záchranné služby.
Implementácia regionálnych informačných zdravotníckych systémov
Využitie regionálnych informačných zdravotníckych systémov nemusí byť dlhodobá a náročná práca. Praktické skúsenosti priniesol napr. práve systém IKIS, aplikovaný v rámci spoločnosti, ktorá prevádzkuje 15 nemocníc v Českej a Slovenskej republike a k nim niekoľko ďalších zdravotníckych zariadení. Ich skúsenosti prezentované na konferencii o eHealth organizované tento rok Fakultou biomedicínskeho inžinierstva ČVUT hovoria jasne: Aby zmeny neboli vnímané negatívne, je vhodné ich zavádzať postupne. Je lepšie systém najskôr zaviesť a začať používať a až potom sa sústrediť na ďalšie čiastkové procesy. Tými môžu byť napríklad zjednocovanie spôsobu vedenia zdravotnej dokumentácie, či zdieľanie IT služieb apod.
Aby bol celý projekt úspešný, je nevyhnutné splnenie niekoľkých základných požiadaviek. Musí byť jasná definícia jeho cieľov. Najčastejšou príčinou neúspechu sú nejasné ciele alebo ich zmeny v priebehu projektu. Je tiež dôležité poznať definíciu miery úspešnosti projektu. To znamená, že musí byť jasné, podľa akých merateľných kritérií bude projekt hodnotený.
Nevyhnutnosťou je vytvorenie riadiaceho výboru projektu a ďalších pracovných tímov podieľajúcich sa na realizácii projektu. Riadiaci výbor je zastúpený oboma stranami, tj. dodávateľom aj odberateľom. Musí byť jasne definovaný spôsob komunikácie, rozsah kompetencií ako celého riadiaceho výboru, tak aj jednotlivých členov. Štruktúra riadenia je hierarchická.
Pred začatím projektu je potrebné stanoviť etapy projektu a jeho míľniky (jak v rámci etáp, tak aj udalosti, ktoré etapy zahajujú a ukončujú). Rovnako ako u celého projektu je aj u jednotlivých etáp nutné definovať ciele konkrétnej etapy a miery tolerancie (napr. čas, rozsah, financie a pod).
Počas trvania projektu môže dochádzať k zmenám alebo môžu vzniknúť požiadavky na zmeny. Je dôležité sa týmito okolnosťami zaoberať a zistiť, či sú zmeny možné, alebo či sa nezmení na riziko projektu.
V priebehu celého projektu musia byť evidované možné riziká projektu. Nutnosťou je ich pravidelné vyhodnocovanie. Tým je mienené, či riziko je hrozbou či príležitosťou, ktoré môžu výsledok projektu ovplyvniť. Je nutné dôsledne s týmito aspektmi pracovať a určovať postup, aké budú reakcie na hrozby či príležitosti.
V nadväznosti na definíciu cieľov projektu je potrebné určiť ďalšie kroky či procesy, ktoré budú nasledovať po nasadení regionálneho informačného systému. Môže sa jednať napríklad o procesy vedúce k zjednocovaniu vedenia zdravotníckej dokumentácie či požiadavky na nastavenie kontrol a reportov z hľadiska vykazovania zdravotným poisťovniam či manažérske reporty.
Pred realizáciou regionálneho informačného systému do zdravotníckych zariadení nie je teda vôbec nutné budovať zložité projektové tímy ani venovať prílišné úsilie prípravným prácam. Požadované procesy sú nastavované priamo pri vlastnej implementácii v danom zariadení, a to podľa požiadaviek jednotlivých nemocníc. Systém je nakonfigurovaný konkrétnej nemocnici na mieru.