Teletraumatológia
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe 

Traumatológia, čiže úrazová chirurgia, je odbor, pri ktorom sa zdá byť priamy kontakt lekára s pacientom nevyhnutný. Traumacentrá sú zamerané na diagnostiku, akútne ošetrenie, následnú starostlivosť a doliečenie pacientov s úrazmi. Okrem liečby je dôležitá aj prevencia poranení. Pri využití prostriedkov informatiky a komunikácie možno rad úkonov koordinovať diaľkovo, čo je náplň teletraumatologie čiže dištančnej úrazovej chirurgie.

Neodkladná starostlivosť úrazových chirurgov je poskytovaná pacientom, ktorí buď prichádzajú po vlastnej ose, alebo plynule nadväzuje na starostlivosť zdravotníckej záchrannej služby. Chirurgický tím je pre ošetrení ťažkých úrazov rozšírený o špecialistov ďalších odborností. Pojem teletraumatológia zatiaľ nie je u nás vžitý. Preto ani špecialisti v úrazovej chirurgii nepoznajú pojem, aj keď diaľkové vymoženosti využívajú takmer denne. Jednou z najdôležitejších súčasti sú konzultácie lekárov prostredníctvom videokonferencií, ďalej e-learning pri výučbe medikov a mladých lekárov a poradenstvo poskytované diaľkovo pacientom.

Online konzultácia umožňuje komunikáciu medzi pacientom s traumou a odborníkom. Najvhodnejšia je obojsmerná videokonferencia, kedy pacient môže byť napr. ušetrený zbytočnej cesty k lekárovi. V prípade nutného prevozu pacienta z nemocnice, ktorá nemá potrebné zázemie, do špecializovaného traumacentra, sú snímky a výsledky doterajších vyšetrení poslané elektronickou formou a lekár – traumatológ si ich môže zatiaľ dopredu naštudovať. Následne je schopný pacientovi poskytnúť rýchlu potrebnú pomoc hneď po transporte. Očakáva sa pomoc pri záchrane životov, ale systém tiež očakáva možnosť ušetriť veľké náklady spojené so zbytočným prevozom pacientov do špecializovaných nemocníc.

K najznámejším prvopočiatkom využitia teletraumatológie patrí americko-sovietsky telemost nazývaný Space Bridge, ktorý vytvorila NASA v roku 1989. V decembri predchádzajúceho roka zničilo zemetrasenie veľkú oblasť v Arménsku. Znamenalo značné obete na životoch aj zdraviu a súčasne bola celá miestna zdravotnícka infraštruktúra zničená. Predstavitelia ZSSR a USA vytvorili konzultačnú sieť medzi Jerevanom a štyrmi lekárskymi centrami v USA. Podobný telemost fungoval neskôr aj do ruského mesta Ufa po jednej z najtragickejších železničných katastrof, ktorú spôsobila explózia poškodeného plynovodu vzdialeného necelý kilometer od trans-sibírskej železnice. Sila explózie bola prirovnávaná k atómovej bombe v Hirošime, detonácia rozbíjala okná v meste ASA, vzdialenom od výbuchu desať kilometrov. Cez 500 mŕtvych a stovky zranených, hlavne popálených pasažierov. Telemedicínske spojenie zaisťovalo prenos obrazovej dokumentácie z postihnutých miest a následnú konzultačnú pomoc poraneným a popáleným pacientom, ktorú poskytovali americkí vojenskí lekári.

K ďalším významným medzníkom teletraumatológie patrí spojenie medzi lekárskou pohotovostnou službou v americkom Douglasu a lekárskou univerzitou v Tucsone, kedy išlo o ošetrení 18 mesačného dieťaťa po autohavárii. Malo ťažké poranenia hlavy a niekoľko zlomenín, preto nebol možný okamžitý transport do vzdialeného špecializovaného strediska. Lekári v oboch zdravotníckych zariadeniach využili arizonskú Telemedicínsku sieť a synchrónne spolu komunikovali (tj. v reálnom čase). Lekár na pohotovosti v Douglasu vykonal pod supervíziou univerzitného traumatológa niekoľko zákrokov vrátane intubácie, transfúzie a opakovaných infúzií. Po stabilizácii stavu detského pacienta mohol prebehnúť transport na špecializované pracovisko. Tento zákrok mal širšiu dimenziu: inicioval vytvorenie teletraumatologického konzultačného centra, na ktoré je dnes pripojený rad malých nemocníc. Bol vytvorený teletraumatologický program, ktorý dnes zahŕňa aj možnosť mobilného pripojenia cez smart telefóny.

Spojené štáty sú dnes lídrom v odbore, ktorý skrátene nazývajú TeleTrauma. Organizujú na uvedenú tému rad konferencií a sympózií. Tohtoročné, organizované v apríli miamskou univerzitou, bolo medzinárodnou prehliadkou prezentovaných prípadov z celého sveta. Konferencia sa uskutočnila virtuálne prostredníctvom internetu a webkamery. Malá zaujímavosť: vedenie konferencie bolo zverené lekárom z Albánska.

V Európe sa zdá byť lídrom v teletraumatologii Nórsko. Už v roku 2006 vznikol projekt v spolupráci s Univerzitnou nemocnicou v Severnom Nórsku a Nórskym centrom telemedicíny. Podľa zaujímavého prieskumu bolo zistené, že až 5 percent populácie staršej ako 65 rokov dlhšiu dobu alebo opakovane bojuje so zraneniami, ktoré sa len veľmi ťažko hoja. Poskytnutie domácej starostlivosti ale nie je príliš úspešné a liečba tak nie je dostatočne efektívna. Pacienti mnohokrát nechcú dochádzať k lekárovi z rôznych dôvodov, napr. preto, že trpia bolesťami a cestovanie je pre nich ťažké. A práve pre nich vznikol uvedený projekt. Prvá konzultácia pacienta s lekárom prebieha klasickou formou, teda v ordinácii, kde je poranenému vysvetlený postup liečby. Následné kontroly fungujú tak, že pacient fotografuje svoje zranenia a digitálnu fotografiu potom pošle elektronicky na špecializované oddelenie v nemocnici. Personál snímky posúdi a navrhne vhodné pokračovanie liečby poranenia. Toto je vykonávané raz týždenne, až kým sa rany úplne nezahoja. Vďaka komunikácii na diaľku pacient ušetrí veľa času a nákladov, ktoré by inak vznikli na cestovanie do zdravotníckeho zariadenia.

Vývoj teletraumatológie v Českej republike ide pomalšie ako vo svete. Prevažujú videokonferencie, diaľkový e-learning a poradenstvo na diaľku. Na aktivizáciu dištančnej traumatológie má zásluhy Česká spoločnosť pre úrazovú chirurgiu, v ktorej výbore pracuje Doc. MUDr. Leopold Pleva, CSc. z Fakultnej nemocnice Ostrava. Jeho zásluhou vznikla séria videokonferencií prepájajúcich nemocnice Moravskosliezskeho kraja a niektorých pražských nemocníc (napr. Ústredná vojenská nemocnica, Fakultnej nemocnice Motol a Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady). Jednou z aktivít je snaha prepojiť traumacentrá v celej republike s cieľom organizácie odborných videokonferencií, ktoré by mohli kedykoľvek konziliárne konzultovať zložitejšie prípady. Integrácia traumacentier pomocou digitálnych technológií má za cieľ prepojenie s európskym trauma-systémom. Ďalším cieľom je optimalizácia diagnostických a terapeutických výkonov, ale aj výučba medikov a ďalšie vzdelávanie lekárov z odboru úrazovej chirurgie. Nejde len o Traumatológov, ale liečba pacienta v traumacentru vyžaduje interdisciplinaritu. Práve diaľková komunikácia uľahčuje vzájomné konzultácie. Zatiaľ prevažuje email a telefón, ide o to, spôsoby rozšíriť.

Do odboru teletraumatologie možno zahrnúť tiež roboticky asistované operácie na diaľku, o ktorých som písal minule. Využitie robotov prevláda v iných chirurgických odboroch, v úrazovej chirurgii je literatúry na tému robotických operácií poskromne. Niekoľko zmienok možno nájsť na tému robotickej ortopedickej traumatochirurgie. Zaujímavou perličkou je špeciálny robot, ktorý ale nespadá pod tému robotických operácií. Na Vysokom učení technickom v Brne bol skonštruovaný robot, ktorý prispieva k zlepšeniu starostlivosti o pacientov inak. Ide o záchranárskeho robota s názvom Orpheus-AM, ktorý je schopný vyhľadať raneného človeka napríklad v troskách domu, zistiť jeho zdravotný stav, prípadne mu dopraviť lieky a vodu.

Rovnako ako ostatné odbory telemedicíny sa aj teletraumatológia posúva neustále dopredu. Dochádza k zdokonaľovaniu starých technológií a sú vyvíjané nové. V odbore úrazovej chirurgie ide mnohokrát o rýchle rozhodovanie bez prieťahu. Vďaka telemedicíne je možné urýchliť prenos dôležitých dát a informácií a tým pádom aj začatí liečby. Pacienti určite veľmi ocenia aj online konzultácie s lekárom.